Vzdelávanie
Predčasné ukončenie školskej dochádzky
V súvislosti so strategickým cieľom Európy 2020 uvádzame aj mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky, ktorá sa týka najmä žiakov základných škôl, ale aj žiakov stredných škôl. U časti študentov sa končí vzdelávací proces predčasne, čo ďalej ovplyvňuje aj zaradenie sa na pracovný trh z dôvodu chýbajúceho vzdelania a kvalifikácie. Hoci sa Slovensko zaraďuje ku krajinám, ktoré sú pod hranicou európskeho cieľa 10%, slovenský cieľ 6% sa dosiahnuť nepodarilo. Pri pohľade na vývoj dosahovania slovenského strategického cieľa Európy 2020 (6%) možno pozorovať priaznivé hodnoty najmä v rokoch 2008-2012. Od roku 2012 do 2017 mal však vývoj stúpajúcu tendenciu a na úroveň 6% sa krajine už dostať nepodarilo. V rámci EÚ28 bol vývoj naopak priaznivý s postupným poklesom na úroveň 10,3% v roku 2019. Medzi krajiny s najvyššou mierou predčasného ukončenia školskej dochádzky patrí Španielsko (17,3%) a Malta (17,2%).
Vysokoškolské
Základným predpokladom na realizáciu kvalitného výskumu, ktorý zároveň zásadným spôsobom ovplyvňuje inovačný proces, je vzdelaný a kvalifikovaný ľudský kapitál. Nevyhnutnou zložkou pre rast a rozvoj znalostnej ekonomiky sú investície do vzdelávania a zručností. Práve kľúčovú úlohu kvalitných ľudských zdrojov si uvedomujú všetky krajiny, ktoré môžeme považovať za lídrov v oblasti výskumu a inovácií. Snažia sa nie len aktívne investovať do vlastných ľudských zdrojov (kvalitné školstvo na všetkých úrovniach), ale aj aktívne lákať mozgy zo zahraničia. V tejto časti sa preto venujeme absolventom vysokoškolského štúdia a výskumníkom.
Najvyšší podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo veku 25-34 rokov, zahrňujúc bakalárske, magisterské, respektíve inžinierske alebo doktorské a doktorandské štúdium, bol v roku 2017 na Cypre (58,5%), v Írsku (56,2%) a v Litve (55,5%). Najväčší nárast podielu vysokoškolsky vzdelaných mladých medzi rokmi 2004 a 2017, zvýšenie o viac ako 2,5 násobok, bol zaznamenaný na Slovensku, avšak aj napriek tomuto nárastu sa krajina nachádza pod priemerom Európskej únie, ktorý je na hranici 40%. Spomedzi krajín V4 sú v najlepšej pozícií Poliaci, kde mladí s ukončeným terciárnym vzdelaním tvoria 48,1%, no naopak Česká republika a Maďarsko sú v týchto štatistikách na posledných priečkach. Pokles oproti referenčnému roku 2004 nenastal v žiadnej z krajín EÚ. Jedným z piatich cieľov Stratégie Európa 2020 je aj zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky z 15% na 10% a zároveň zvýšiť podiel obyvateľov vo veku 30–34 rokov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním z 31% na minimálne 40% do roku 2020. V prípade Slovenska na 6% a 40%. Slovensko s podielom 40,1% mladých ľudí vo veku 30-34 rokov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním dosiahlo tento cieľ už v roku 2019.
Ďalším ukazovateľom je podiel absolventov doktorandského štúdia vyjadrený relatívne k 1000 obyvateľom vo veku 25-34 rokov. Najvyšší podiel novo-vyštudovaných doktorandov v roku 2017 malo Estónsko 3,66. To zaznamenalo aj najvyšší nárast absolventov tohto stupňa štúdia v porovnaní s referenčným rokom 2010 (+2,06). Na popredných miestach v počte nových absolventov boli aj Dánsko a Veľká Británia. V rámci krajín EÚ v roku 2017 priemerne ukončili doktorandský stupeň štúdia približne dvaja absolventi, teda Slovensko je približne na úrovni priemeru. Slovensko však oproti roku 2010 zaznamenalo pokles počtu absolventov PhD., kedy bolo 2,4 končiacich doktorandov. Menej ako jedného absolventa doktorandského štúdia na 1000 obyvateľov v príslušnom veku vyprodukujú vysoké školy v siedmych krajinách Európskej únie.