Presunúť na hlavný obsah

Zamestnanosť vo VaI

Jedným z dvoch základných predpokladov na realizáciu výskumu sú kvalitné pripravené a vzdelané ľudské sily – výskumníci. Základným predpokladom je vo všeobecnosti absolvovanie doktorandského štúdia. Všeobecne je možné pozorovať koreláciu medzi počtom výskumníkov a investíciami do výskumu a inovácií. Samozrejme, samotný počet výskumníkov nemusí priamo hovoriť o ich kvalite, ale ako vyplýva aj z tejto kapitoly, tak hovorí minimálne o tom, akú dôležitosť hrá výskum a inovácie v jednotlivých krajinách. Rovnako nie je náhodou, že inovačne silnejšie krajiny majú aj vyšší počet výskumníkov.

Výskumníci predstavujú priemerne 2/3 zamestnancov výskumu a vývoja. Z celkovej zamestnanosti tvoria zamestnanci výskumu a vývoja najvyšší podiel v Dánsku (2,31%), z toho výskumníci 1,66%. Nad úrovňou dvojpercentného podielu zo zamestnanosti sa nachádza aj Fínsko (2,04%). Zamestnanci vo vede a výskume tvoria v priemere Európskej únie 1,27%, výskumníci 0,85%. Najnižší podiel v tejto zamestnanosti vo vede zaznamenávajú opäť Cyprus (0,4% zamestnanci VaV; 0,27% výskumníci) a Rumunsko (0,39% zamestnanci VaV; 0,21% výskumníci). Slovensko sa nachádza v oboch pomeroch pod hranicou priemeru EÚ28 (0,88% zamestnanci VaV; 0,61% výskumníci).

Z pohľadu štruktúry podľa sektorov môžeme pozorovať dominanciu podnikateľského sektora, ktorý tvorí priemerne 2/5 z celkovej zamestnanosti výskumníkov. Dominantnú časť tvorí podnikateľský sektor najmä vo Švédsku, v Rakúsku, v Holandsku, v Slovinsku a v Maďarsku, v ktorých predstavuje 61-72% podiel. Druhým dôležitým sektorom, v ktorom tvoria výskumníci významný podiel je vysokoškolský sektor (priemerne 1/3), v deviatich krajinách tvorí viac ako polovičný podiel. Najvyššie zastúpenia výskumníkov vo vysokoškolskom sektore je v Lotyšsku (65%), v Portugalsku (61,3%), v Grécku (61,3%) a na Cypre (58,6%). V prípade Slovenskej republiky tvorí vysokoškolský sektor taktiež dominantnú časť – takmer 2/3, čo predstavuje 0,35% z celkovej zamestnanosti výskumníkov v krajine. Zatiaľ čo sa vo vyššie menovaných krajinách realizuje väčšia časť výskumu na pôde univerzít, v Nemecku, v Slovinsku a Česku zastávajú silnú časť v oblasti výskumu aj ústavy ako napríklad Max Planck, SAV a podobne. Významnú časť zastáva vládny sektor najmä v krajinách Juhovýchodnej Európy - v Rumunsku, v Bulharsku a v Chorvátsku. Neziskový sektor tvorí necelé percento zamestnanosti výskumníkov, čo predstavuje 0,01% z celkového podielu zamestnanosti v krajine. Zaujímavou odchýlkou od priemeru je Cyprus, kde zamestnanosť výskumníkov v neziskovom sektore tvorí 7,4% podiel či podiel v Taliansku 3,3%.

Pri porovnaní rozdelenia výskumníkov na Slovensku podľa sektorov, v ktorých pôsobia pozorujeme výrazné odchýlky v porovnaní s európskym priemerom, avšak výrazné odlišné je aj rozdelenie v rámci krajín V4.

Výrazné zastúpenie možno pozorovať najmä vo vysokoškolskom sektore, v ktorom sa realizuje viac ako polovica slovenských výskumníkov na úrovni 0,13% z celkovej zamestnanosti krajiny, čo predstavuje 57,4% z celkového zastúpenia v rámci sektorového zastúpenia. Zaujímavosťou je nízke zastúpenie výskumníkov v podnikateľskom sektore na úrovni 0,13% z celkového podielu zamestnanosti (21,9% zo všetkých výskumníkov), zatiaľ čo sa priemer EÚ pohybuje na úrovni 0,46% (45,1%). Vo vládnom sektore pôsobí 0,12% (20,2%) a v súkromnom neziskovom je zamestnaných len 0,0028% z celkovej zamestnanosti, teda 0,46% všetkých výskumných pracovníkov v rámci krajiny.

Zamestnanosť v inovatívnych firmách

Znalostne intenzívne aktivity zahŕňajú sprostredkovateľské činnosti alebo služby, ktoré majú informačný a poznatkový charakter a ktorých aplikácia prináša do podnikov inovatívne a efektívne skvalitnenie aktivít. Do tejto kategórie patria poznatkovo náročné služby ako telekomunikácie či výskum a vývoj, ďalej náročné trhové služby súvisiace s dopravou a obchodom, finančné služby a ďalšie. Najvyššou zamestnanosťou v znalostne intenzívnych aktivitách sa vyznačuje Luxembursko na úrovni 22% z celkovej zamestnanosti krajiny. V rámci Európskej únie tvorí zamestnanosť v tejto oblasti 14,2%. V krajinách patriacich do V4 je tento podiel na podpriemernej úrovni, v Českej republike 12,9%, v Maďarsku 11,6% (pokles o 1,4 perc. bodu oproti 2011), na Slovensku 10,6% a v Poľsku 10,3%.

Dynamiku rýchlo rastúcich firiem v inovatívnych odvetviach, teda firiem s priemerným rastom zamestnancov o viac ako 10% ročne počas trojročného obdobia a s 10 alebo viac zamestnancami na začiatku sledovaného obdobia zachytáva ukazovateľ zamestnanosti v týchto podnikoch. Najvyšší podiel takýchto firiem zaznamenávajú Írsko (10,3%), Maďarsko (9,4%) a Slovensko (8,6%). Naopak najmenej zastúpené sú rýchlorastúce podniky na Cypre (1,5%).

Viac informácií sa dozviete v analýze tu (odkaz)

zdieľať článok